Jaskyňa Ochtina

Nachádza sa v ochtinskom chotárnom území, v blízkosti cesty medzi Jelšavou a Štítnikom, na severnom úbočí vrchu Hrádok v nadmorskej výške 667 m. Objavili ju 7. septembra 1954 baníci Vsl. rudného prieskumu pri razení geologickej prieskumnej štôlne, zvanej Kapusta.

Uplynulo 18 rokov, kým ju sprístupnili verejnosti. Počas týchto rokov sa v nej niektoré krásne útvary poškodili a boli aj takí „návštevníci“, ktorí si aragonitové úlomky odniesli domov. A viedli sa aj spory o jej pomenovanie.

Nakoniec zvíťazil zdravý rozum a dostala úradné meno – Ochtinská aragonitová jaskyňa. Jej vývin trval milióny rokov.

Sprístupňovacie práce trvali šesť rokov. Pri jej návšteve nás upúta už samotná vstupná okrúhla budova – rotunda. Je v nej kancelária správcu, výdajňa lístkov, bufet a sociálne zariadenie. Z rotundy sa betónovou chodbou dostaneme k mohutným železným vrátam a odtiaľ po štyroch schodoch do dolnej horizontálnej časti vstupného dielu.

Umelý vchod je 114 m dlhý a prekonáva 25 m výškový rozdiel. Cez ťažké železné dvere vojdeme do priestorov.

jaskyne. Jej celková dĺžka je asi 300 metrov. Pozostáva z chodieb, ktoré spájajú Mramorovú sieň, Hviezdnu sieň, sieň Mliečnej cesty a Hlboký dóm, ktorý sa končí priepasťou. Je jediná svojho druhu v našej vlasti.

Má fantastickú krásu z bohatej aragonitovej výzdoby, útvarov z ružíc, trsov vysokohorskej trávy a iných tvarov.

Okrem nej sú aragonitové jaskyne na svete: Zbrašovská na Morave a dve v Mexiku a Argentíne. Okolie jaskyne je štátom chránená krajinná oblasť. Jaskyňu ročne navštevuje v priemere 20 tisíc návštevníkov.

K najznámejším prírodným útvarom na Slovensku nesporne patrí Ochtinská aragonitová jaskyňa. Popri baníctve a významných kultúrnych osobnostiach výrazne prispela k tomu, že sa obec stala známou nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Nachádza sa v ochtinskom chotárnom území, v blízkosti cesty medzi Jelšavou a Štítnikom, na severnom úbočí vrchu Hrádok v nadmorskej výške 667 m. Objavili ju 7. septembra 1954 baníci Vsl. rudného prieskumu pri razení geologickej prieskumnej štôlne, zvanej Kapusta.

Uplynulo 18 rokov, kým ju sprístupnili verejnosti. Počas týchto rokov sa v nej niektoré krásne útvary poškodili a boli aj takí „návštevníci“, ktorí si aragonitové úlomky odniesli domov. A viedli sa aj spory o jej pomenovanie.

Nakoniec zvíťazil zdravý rozum a dostala úradné meno – Ochtinská aragonitová jaskyňa. Jej vývin trval milióny rokov.

Sprístupňovacie práce trvali šesť rokov. Pri jej návšteve nás upúta už samotná vstupná okrúhla budova – rotunda. Je v nej kancelária správcu, výdajňa lístkov, bufet a sociálne zariadenie. Z rotundy sa betónovou chodbou dostaneme k mohutným železným vrátam a odtiaľ po štyroch schodoch do dolnej horizontálnej časti vstupného dielu.

Umelý vchod je 114 m dlhý a prekonáva 25 m výškový rozdiel. Cez ťažké železné dvere vojdeme do priestorov jaskyne. Jej celková dĺžka je asi 300 metrov. Pozostáva z chodieb, ktoré spájajú Mramorovú sieň, Hviezdnu sieň, sieň Mliečnej cesty a Hlboký dóm, ktorý sa končí priepasťou. Je jediná svojho druhu v našej vlasti.

Má fantastickú krásu z bohatej aragonitovej výzdoby, útvarov z ružíc, trsov vysokohorskej trávy a iných tvarov.

Okrem nej sú aragonitové jaskyne na svete: Zbrašovská na Morave a dve v Mexiku a Argentíne. Okolie jaskyne je štátom chránená krajinná oblasť. Jaskyňu ročne navštevuje v priemere 20 tisíc návštevníkov.